Perfetto
attivo e medio-passivo
Tempo derivato. Congiuntivo e ottativo sono perifrastici (participio + εἰμί).
Indicativo
| attivo | medio-passivo | |
|---|---|---|
| 1ª sing. | δεδήλωκα | δεδήλωμαι |
| 2ª sing. | δεδήλωκας | δεδήλωσαι |
| 3ª sing. | δεδήλωκε(ν) | δεδήλωται |
| 1ª plur. | δεδηλώκαμεν | δεδηλώμεθα |
| 2ª plur. | δεδηλώκατε | δεδήλωσθε |
| 3ª plur. | δεδηλώκασι(ν) | δεδήλωνται |
| 2ª duale | δεδηλώκατον | δεδήλωσθον |
| 3ª duale | δεδηλώκατον | δεδήλωσθον |
Congiuntivo (perifrastico)
| attivo | medio-passivo | |
|---|---|---|
| 1ª sing. | δεδηλωκὼς ὦ | δεδηλωμένος ὦ |
| 2ª sing. | δεδηλωκὼς ᾖς | δεδηλωμένος ᾖς |
| 3ª sing. | δεδηλωκὼς ᾖ | δεδηλωμένος ᾖ |
| 1ª plur. | δεδηλωκότες ὦμεν | δεδηλωμένοι ὦμεν |
| 2ª plur. | δεδηλωκότες ἦτε | δεδηλωμένοι ἦτε |
| 3ª plur. | δεδηλωκότες ὦσι(ν) | δεδηλωμένοι ὦσι(ν) |
| 2ª duale | δεδηλωκότε ἦτον | δεδηλωμένω ἦτον |
| 3ª duale | δεδηλωκότε ἦτον | δεδηλωμένω ἦτον |
Ottativo (perifrastico)
| attivo | medio-passivo | |
|---|---|---|
| 1ª sing. | δεδηλωκὼς εἴην | δεδηλωμένος εἴην |
| 2ª sing. | δεδηλωκὼς εἴης | δεδηλωμένος εἴης |
| 3ª sing. | δεδηλωκὼς εἴη | δεδηλωμένος εἴη |
| 1ª plur. | δεδηλωκότες εἶμεν | δεδηλωμένοι εἶμεν |
| 2ª plur. | δεδηλωκότες εἶτε | δεδηλωμένοι εἶτε |
| 3ª plur. | δεδηλωκότες εἶεν | δεδηλωμένοι εἶεν |
| 2ª duale | δεδηλωκότε εἶτον | δεδηλωμένω εἶτον |
| 3ª duale | δεδηλωκότε εἴτην | δεδηλωμένω εἴτην |
Imperativo
| attivo | medio-passivo | |
|---|---|---|
| 2ª sing. | δεδήλωκε | δεδήλωσο |
| 3ª sing. | δεδηλωκέτω | δεδηλώσθω |
| 2ª plur. | δεδηλώκετε | δεδήλωσθε |
| 3ª plur. | δεδηλωκόντων | δεδηλώσθων |
| 2ª duale | δεδηλώκετον | δεδήλωσθον |
| 3ª duale | δεδηλωκέτων | δεδηλώσθων |
Infinito
| attivo | medio-passivo |
|---|---|
| δεδηλωκέναι | δεδηλώσθαι |
Participio
| caso | maschile | femminile | neutro |
|---|---|---|---|
| Nom. sing. | δεδηλωκώς | δεδηλωκυῖα | δεδηλωκός |
| Gen. sing. | δεδηλωκότος | δεδηλωκυίας | δεδηλωκότος |
| Dat. sing. | δεδηλωκότι | δεδηλωκυίᾳ | δεδηλωκότι |
| Acc. sing. | δεδηλωκότα | δεδηλωκυῖαν | δεδηλωκός |
| Nom. plur. | δεδηλωκότες | δεδηλωκυῖαι | δεδηλωκότα |
| Gen. plur. | δεδηλωκότων | δεδηλωκυιῶν | δεδηλωκότων |
| Dat. plur. | δεδηλωκόσι(ν) | δεδηλωκυίαις | δεδηλωκόσι(ν) |
| Acc. plur. | δεδηλωκότας | δεδηλωκυίας | δεδηλωκότα |
| caso | maschile | femminile | neutro |
|---|---|---|---|
| Nom. sing. | δεδηλωμένος | δεδηλωμένη | δεδηλωμένον |
| Gen. sing. | δεδηλωμένου | δεδηλωμένης | δεδηλωμένου |
| Dat. sing. | δεδηλωμένῳ | δεδηλωμένῃ | δεδηλωμένῳ |
| Acc. sing. | δεδηλωμένον | δεδηλωμένην | δεδηλωμένον |
| Nom. plur. | δεδηλωμένοι | δεδηλωμέναι | δεδηλωμένα |
| Gen. plur. | δεδηλωμένων | δεδηλωμένων | δεδηλωμένων |
| Dat. plur. | δεδηλωμένοις | δεδηλωμέναις | δεδηλωμένοις |
| Acc. plur. | δεδηλωμένους | δεδηλωμένας | δεδηλωμένα |